Samotné duo Roxette po príchode na scénu pôsobilo dosť nudne, začiatok by som ohodnotila za nezaujímavý až uspávajúci. Teda aspoň prvých pár piesni, čo trvalo asi tak pol hodinky potom nastal zásadní obrat pri piesni It muste have been love pri ktoré celá sála začala akoby elektrizovať a diváci sa nechali unášať spolu so speváčkou spievali a bavili sa. Celý koncert bol postavený na striedaní rytmickejších veci s pomalšími čo tiež trochu rušilo niekedy veľmi dobre naštartovanú atmosféru. Koncert oficiálne trval asi dve hodiny. Počas ktorých zazneli okrem nových vecí aj tie najväčšie hity ako Ho do you do a iné ktoré som si nepísala ako iný poctivý novinári tak si ich nepamätám :) Prvý prídavok si museli fanúšikovia vytlieskávať hodnú chvíľu ale stál za to okrem úvodnej balady po ňom zazneli aj piesne ako Spending my time a Dangerous. Po chvíli sa skupina opäť stratila avšak o chvíľu si ju diváci vytlieskali znovu aj s výdatnou pomocou bubeníka skupiny a v tejto už značne nabudenej ale aj nervóznej atmosfére, z očakávania toho hitu ktorý všetci chceli počuť, zaznel konečne aj dlho očakávaný a notorický známi hit Listen to your heart, ktorý samozrejme odspievala spolu s duom aj celá Steel aréna, celkovo bolo atmosféra nakoniec dobrá, pre niekoho možno sklamanie pre iných šanca na vybláznenie a zaspomínanie na staré dobré časy mladosti pre mladšie ročníky spoznanie staronovej kvalitnej hudby.
Koncert prebehol pokojne z organizačného hľadiska a z hľadiska atmosféry mám zmiešané pocity chvíľami som sa totiž nudila, chvíľami som bola doslova unesená keď som videla ako dvaja ľudia spolu so skupinou dokážu roztlieskať takmer plnú Steel arenu. Po koncerte mi síce ešte asi dve hodiny zvonilo v ušiach ale neľutujem, že som tam bola a venovala čas určení na učenie sa na skúšku:) tejto skupine. Tí ktorí tam neboli môžu ľutovať, že si nechali ujsť takúto jedinečnú príležitosť pozrieť a vypočuť si svetovo známych interpretov a pokochať sa na tom akú vedieť robiť show a strhnúť v istých momentoch dav divákov do varu.